Globálne investície do výroby čistých technológií sa v roku 2023 zvýšili o 50 % a dosiahli 235 miliárd USD. Tento nárast zodpovedá takmer 10 % rastu investícií v celej globálnej ekonomike. Štyri pätiny investícií do výroby čistých technológií v roku 2023 – približne 188 miliárd USD – boli vynaložené na výrobu solárnych fotovoltických zariadení a batérií, pričom závody na výrobu elektrických vozidiel predstavovali ďalších 15 %. Investície navyše zostanú blízko nedávnym rekordným úrovniam, na úrovni približne 200 miliárd USD v roku 2024.
Napriek pokračujúcej implementácii priemyselných stratégií v iných krajinách hodnota vývozu čistých technológií z Číny presiahne v roku 2035 za súčasného nastavenia politiky 340 miliárd USD.
Čína je v súčasnosti krajinou s najnižšími nákladmi na výrobu kľúčových technológií čistej energie zvažovaných v správe, pričom sa neberie do úvahy explicitná finančná podpora od vlád. Výroba solárnych fotovoltických modulov, veterných turbín a batériových technológií stojí v priemere až o 40 % viac v Spojených štátoch, až o 45 % viac v Európskej únii a až o 25 % viac v Indii.
Podľa súčasných politík dosiahne čistý dovoz fosílnych palív a technológií čistej energie v roku 2035 v Európe 400 miliárd USD.
Inštalačný program Outlook
Správa používa scenáre, ako je scenár Stanovených politík (STEPS), ktorý odzrkadľuje súčasnú politickú scénu, a scenár Oznámených záväzkov (APS), ktorý predpokladá, že vlády splnia svoje klimatické ciele, na projektovanie potenciálneho rastu týchto technológií.
Podľa IEA by globálna výrobná kapacita solárnych modulov mohla v roku 2035 dosiahnuť 1 546 GW podľa scenára STEPS a zvýšiť na 1 695 GW podľa scenára APS. V roku 2023 bola globálna kapacita 1 115 GW.
Správa predpokladá, že celosvetový dopyt po solárnych moduloch sa zvýši zo 460 GW v roku 2023 na 674 GW v roku 2035 pri priemernej miere rastu 3 % ročne a na 724 GW v roku 2050 v rámci STEPS. V rámci APS dosiahne celosvetový dopyt po solárnych moduloch 860 GW v roku 2035 a 894 GW v roku 2050.
Európe
Európska únia je v súčasnosti najväčším svetovým dovozcom solárnych fotovoltických modulov, pričom domáca produkcia pokrývala v roku 2023 takmer 15 % dopytu. Namiesto toho dovoz – najmä z Číny a juhovýchodnej Ázie – stačil na pokrytie väčšej časti dopytu, k výraznému nárastu zásob, ktoré predstavovali približne trojnásobok úrovne ročných zariadení v danom roku.
Podiel EÚ na celosvetovej výrobnej kapacite solárnych fotovoltických zariadení klesol na menej ako 1 %. Jedinou výnimkou z tohto trendu je polysilikón, ktorého Európska únia drží 3 % svetových dodávok vďaka vysokej čistote polysilikónu vyrábaného v Nemecku, ktorý sa stále vyváža do Číny.
Podľa IEA zostane EÚ v roku 2035 najväčším svetovým dovozcom modulov, pričom hlavnou zmenou je, že časť dovozu pochádza z USA. Domáca produkcia sa pohybuje okolo 7 GW, keďže v súčasnosti nie sú žiadne výrazné oznámenia o rozšírení výroby; naopak, existujú náznaky, že existujúca výrobná kapacita modulov by sa mohla znížiť.
Zásady a podpora
Prieskum medzi viac ako 50 hlavnými výrobcami čistých technológií a dodávateľskými reťazcami materiálov, ktorý uskutočnila IEA, odhaľuje iné faktory ako náklady, ktoré ovplyvňujú investičné rozhodnutia. Patria sem rôzne formy politickej podpory, prístupu na trh, spôsobilosti a odbornosti priemyselnej základne a infraštruktúry.
IEA poznamenáva, že "vlády musia zosúladiť svoj záväzok voči dobre fungujúcim trhom a nákladovo efektívnym prechodom na čistú energiu na jednej strane s potrebou vytvoriť bezpečné a odolné dodávateľské reťazce čistých technológií na strane druhej. To znamená robiť ťažké rozhodnutia o tom, ktoré odvetvia podporovať, ako štruktúrovať obchodné vzťahy a kde uprednostniť inovačné úsilie."
V správe sa uvádza, že okrem ťažby a spracovania kritických nerastov by rozvíjajúce sa a rozvíjajúce sa ekonomiky mohli využiť svoje konkurenčné výhody na posun v hodnotovom reťazci. Napríklad juhovýchodná Ázia by sa mohla v najbližších 10 rokoch stať jedným z najlacnejších miest na výrobu polysilikónu a plátkov pre solárne panely, zatiaľ čo Latinská Amerika – najmä Brazília – má potenciál rozšíriť svoju výrobu veterných turbín na export na iné trhy v Ameriky. Severná Afrika má zdroje na to, aby sa v nasledujúcom desaťročí stala centrom výroby elektrických vozidiel, zatiaľ čo niekoľko krajín v subsaharskej Afrike by mohlo vyrábať železo s nízkoemisným vodíkom.


