Systematický prehľad uskutočnený výskumnou skupinou Cátedra Steppe Forward, ktorú vytvorili vedci z Autonómnej univerzity v Madride (UAM), Centra pre lesnú vedu a technológiu Katalánska (CTFC) a francúzskeho energetického gigantu TotalEnergies, odhalil nedostatok štúdií o vplyv fotovoltaických elektrární na biodiverzitu.
Revízia ukázala, že stredne veľké FV elektrárne spôsobujú väčšiu stratu poloprirodzených biotopov ako veľké FVE, pravdepodobne preto, že „mega-FV inštalácie“ podliehajú prísnejšiemu posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, čo by mohlo viesť k fragmentácii veľkých projektov.
Rozptýlená distribúcia malých zariadení je tiež faktorom vedúcim k vysokým kumulatívnym environmentálnym vplyvom, ktoré by neboli odhalené nezávislými hodnoteniami, čo podporuje potrebu kumulatívnych a synergických hodnotení vplyvov na životné prostredie.
Výsledky svojej práce prezentovali v štúdii „Vývoj solárnej fotovoltaickej energie a ochrana biodiverzity: Súčasné medzery v poznatkoch a výskume“, publikovanej v r.Ochranné listy,kde analyzovali 180 vedeckých článkov publikovaných od roku 2010, teda v období, keď exponenciálny rast FV nesprevádzal na rovnakej úrovni rast výskumu ich účinkov na životné prostredie, hoci táto oblasť záujmu vo vedeckej komunity.
Konkrétne sa počet článkov v období 2010-2023 vynásobil 25. Výsledky umožnili identifikovať hlavné vplyvy fotovoltaických elektrární na ekosystémy a pridružené organizmy a navrhnúť budúce smerovanie výskumu, aby sa zabezpečilo, že energetická transformácia bude prebiehať udržateľne.
V prehľade sa uvádza, že hoci Ázia a Európa sú na prvom mieste v zozname regiónov s najvyššou inštalovanou fotovoltaickou kapacitou, väčšina poznatkov pochádza zo severoamerických štúdií, najmä z púští, ktoré nemožno extrapolovať do iných prostredí, ako sú poľnohospodárske pôdy, kde je väčšina fotovoltaickej kapacity sa nachádza v celosvetovom meradle.
Okrem toho sa väčšina štúdií zamerala na stratu alebo zmenu biotopov, zatiaľ čo iné vplyvy, ako napríklad dôsledky na mikroklímu alebo potenciál agrovoltaických systémov, sa sotva riešili. Napokon, 53 % štúdií sa uskutočnilo na jedinom fotovoltaickom zariadení a predvýstavbové podmienky boli zaznamenané len zriedka.
Inštalácia solárnych panelov ovplyvňuje životné prostredie a biodiverzitu veľmi rôznorodým spôsobom. V suchých oblastiach majú panely priamy vplyv na mikroklímu v teplých obdobiach, vytvárajú nové oblasti tieňa a zvyšujú vlhkosť pôdy. Môžu tiež modifikovať chemické a fyzikálne zloženie substrátu, ale na pochopenie mechanizmov, ktoré tieto zmeny vysvetľujú, je potrebný ďalší výskum.
Na druhej strane fotovoltaické elektrárne spôsobujú zmenu a stratu biotopu v dvoch priestorových mierkach. V krajinnom meradle predstavujú fyzickú bariéru, ktorá prerušuje pohyb zvierat, čo môže vyvolať zmeny v ich správaní a populáciách. V menšom meradle, ako už bolo spomenuté, panely vytvárajú nové gradienty tieňa a vlhkosti, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje rastlinné spoločenstvo a mení biotop iných skupín živočíchov, ako sú vtáky a článkonožce, s dôsledkami na ich vzorce využívania priestoru.
Preskúmanie tiež zvažovalo vplyv kolízií s fotovoltaickými rastlinami, ktoré boli pozorované vo vodných organizmoch, najmä článkonožcoch, ktoré ich môžu vyviesť z vodných plôch a premeniť ich na ekologické pasce, jav známy ako „efekt jazera“.
Pri inštalácii fotovoltaických panelov by sa malo uprednostniť predchádzanie vplyvom, počnúc primeraným územným plánovaním. Okrem toho je potrebné venovať viac výskumného úsilia pochopeniu mechanizmov, ktoré vysvetľujú pozorované vplyvy, aby bolo možné navrhnúť účinné opatrenia na zmiernenie.
